Boris Perfecký (12.10.1977 – 7.8.2004), narodený v Bratislave, je potomkom ukrajinského emigranta prof. Jevgenija Julianoviča Perfeckého, ktorý v rokoch 1921 až 1947 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Jevgenij Perfeckij sa svojou pedagogickou a vedeckovýskumnou činnosťou zameriaval na dejiny Ruska a Podkarpatskej Rusi. S manželkou Annou, rod. Sadloňovou mal päť detí – Eugéniu, Ľubu, Natáliu, Klaudiu a syna Borisa, ktorý s manželkou Angelou, rod. Likovou mal syna Milana a dcéru Oľgu. Boris Perfeckij (1.7.1931 – 11.1.1957) však tragicky zahynul tiež vo veku 26 rokov (autonehoda), ako jeho vnuk Boris, takže sa nedožil jeho narodenia. Boris má ešte sestru Soňu, ktorá žije v Bratislave.
Boris Perfecký sa už od svojho detstva prejavoval ako výtvarný talent, čo predurčilo jeho profesné smerovanie, ktoré sa začalo na ĽŠU a pokračovalo štúdiom na ŠÚV v Bratislave, kde študoval najskôr odbor Výstavníctvo a neskôr grafiku, čo viac vyhovovalo jeho výtvarnému cíteniu. Vysokoškolské štúdium začal na Filozofickej fakulte v Bratislave odborom Veda o výtvarnom umení. Po roku štúdia však cítil, že ho čoraz viac priťahuje túžba po tvorivej výtvarnej činnosti, a tak sa rozhodol pre štúdium na VŠVU. To sa mu aj podarilo a u prof. Rudolfa Sikoru začal študovať v roku 1998 maľbu. Neskôr prešiel pod umelecké vedenie prof. Jána Bergera.
Patril medzi vyznavačov klasickej maľby, avšak to mu nebránilo v tom, aby si nevyskúšal rôzne iné techniky – najmä v grafickej tvorbe nám zanechal mnoho zaujímavých drevorytov a linorytov. Vynikal pracovnou poctivosťou, čoho dôkazom je veľké množstvo prác, uvedených aj na tejto web stránke, ktoré za ten relatívne krátky čas vytvoril. Sú tu zahrnuté práce od detstva, až po poslednú olejomaľbu. Bohužiaľ, mnohé nie sú datované, takže som musel pristúpiť k časovému odhadu ich vzniku, resp. neuvádzam žiadny časový údaj. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa mi nepodarilo zostaviť diela v chronologickom poradí. Podobný problém bol aj s názvoslovím, kde som musel tiež improvizovať, lebo autor len niektorým svojim prácam prisúdil názov. Aby sa uľahčila orientácia v jeho diele, pristúpil som k pracovno – popisnému označeniu prác. Pôvodných názvov je veľmi málo a sú označené slovom „pôvodný názov“. Mnohým prácam pripisoval len študijnú hodnotu, a preto nepokladal za dôležité zväčšovať ich význam signovaním.
Je tu uvedených aj mnoho prípravných prác, škíc, menej vydarených kópií grafík, nedokončených prác, ktoré som tiež zaradil na túto stránku, aby bol obraz o tvorbe Borisa Perfeckého komplexnejší. Jeho pocit zodpovednosti ho často viedol k pocitom nespokojnosti so svojou tvorbou, a preto často premaľovával plátna, alebo ich nedokončil, čoho dôkazom je aj video “Dokument o neexistujúcom obraze“, ktorý neskôr premaľoval. V maľbe sa usiloval vyjadriť určitú hĺbku objektu, pravdivosť, čo sa dá vycítiť najmä v portrétnych prácach, ktoré tvoria ťažisko celej jeho tvorby. Napriek občasným pochybnostiam, neustále a vytrvalo kráčal po svojej ceste.
V roku 2002 vystavoval svoje práce, spolu s niekoľkými spolužiakmi v Dome kultúry Ružinov v Bratislave pod názvom Sami sebe. Prvú samostatnú výstavu mu zrealizoval po jeho smrti prof. Ján Berger, spolu s Markom Vrzgulom a niekoľkými spolužiakmi v Pálffyho paláci na Zámockej ul. v Bratislave.
Okrem vzťahu k umeniu mal ešte jednu veľkú lásku a tou bola príroda vo všetkých jej farbách a metamorfózach. Často v nej hľadal pokoj a inšpiráciu. V poslednom roku svojho života sa pridal ku skupine ľudí podobného zmýšľania a začal s ňou absolvovať výlety do prírody za účelom skalolezectva. Táto láska sa mu stala však osudnou. Dňa 7.8.2004 tragicky zahynul vo veku 26 rokov pri zlaňovaní skalného brala na hrade Pajštún.
Nech je táto stránka Borisa Perfeckého trvalou spomienkou na vzácneho človeka, ktorý sa celý svoj krátky život snažil žiť čestne, ktorý vášnivo hľadal pravé hodnoty, ktorý citlivo prežíval vlastné i cudzie krivdy, ktorý sa vedel ubrániť povrchným lákadlám a nástrahám konzumného spôsobu života a svojimi postojmi vždy dokazoval, že bol jednoducho dobrým človekom.
Otec
február 2005
Dňa 8. januára 2006 bol Boris Perfecký prijatý in memoriam za čestného člena Umeleckej besedy slovenskej, ktorej t. č. predsedá akademický maliar Zdeno Horecký – www.artslovakia.sk
7. decembra 2007, o 17,00 hod. bola pod názvom Spomienka na Borisa Perfeckého v galérii Codum&Global, na Tematínskej 10, v priestoroch Bratislavskej vysokej školy práva, fakulty ekonomiky a podnikania, vernisáž výstavy jeho grafík a olejomalieb.
Dňa 12. januára 2010 sa v Dome umenia na Nám. SNP 12, v Bratislave, vernisážou otvorila výstava absolventov prof. Jána Bergera. Medzi ostatnými vystavujúcimi je aj niekoľko Borisových diel. Výstava trvala do 14. februára 2010. Po tomto termíne sa preniesla na dva mesiace do župného domu v Nitre. 5. mája sa vernisážou otvorila v Trenčíne, aby nakoniec opäť skončila v Bratislave v galérii GUBA.
8. februára 2018 sa otvorila výstava v Nitre Príbehy (o) smrti. Výstava sa týkala už zosnulých výtvarníkov alebo výtvarníkov, ktorých nejakým spôsobom smrť priťahovala, oslovovala.
