Dňa 12. januára 2010 sa v Dome umenia na Nám. SNP 12, v Bratislave sa pod názvom Ateliér maľby, Koceľova 23, vernisážou otvorila výstava absolventov prof. Jána Bergera. Medzi ostatnými vystavujúcimi je aj niekoľko Borisových diel.
Výstava potrvá do 14. februára 2010. Po tomto dátume sa presťahuje do Župného domu v Nitre (4.3.2010), aby od 5.5.2010 pokračovala na nejaký čas v Trenčíne v Galérii MAB a skončila opäť v Bratislave v Galérii GUBA.
Odznelo na vernisáži
Xénia Lettrichová – kurátorka výstavy:
..Tí, ktorí sú dnes aktívni, pokračujú po škole vo svojej individuálnej ceste, formujúc si osobnú, v plnom zmysle slova, autentickú výtvarnú identitu. To je cesta ťažká, pomalá, plná pochybností, aj pochybení. Ale k tomu ste ich nakoniec viedli a nič pred nimi neskrývali.
U vašich absolventov absentuje kalkul a marketingový ťah na úspech. Okrem toho, že podobné vyjadrenia občas počuť z prostredia školy, je to zjavné predovšetkým z ich tvorby a jej prezentácie. (Našťastie, pretože k umeniu patrí aj pokora a k vyjadreniu presvedčivosť – možnosť uveriť.)…
Ján Berger:
Maliarstvo nebolo pre mňa nikdy zdrojom pochybností. Pochybnosti vyvierajú asi len z nás, buď z našej nedisponovanosti, alebo aj nedisciplinovanosti (?). Je možné povedať, že v každom storočí a v každej kultúre sa ukladali obrazové vrstvy ľudských drám a fascinácií. Aj v súvislosti medzi maliarstvom a pedagogickou praxou som bol presvedčený o hlbokom zmysle obrazového posolstva, ale aby to tak bolo, ono musí mať výraznú tendenciu, hoci aj ťarbavú, smerovať k individuálnym znakom a k odkazu…
… Mám radosť z tvorivej vyspelosti autorov, z ich výberu a spôsobu interpretácie sveta, ktorý nás neraz zaťažuje svojou zmätenou vizualitou. Neplačem nad nepatrnou odkázanosťou na to „čo beží“, nie je určite trucom, ale má slobodný rozmer, cítim značnú slobodu. Najväčšiu radosť mám z toho, že akokoľvek sú moji kolegovia zaneprázdnení existenčne, mnohí ešte svojou mladosťou, ich práca prezrádza rysy osobnej potreby a túžby.
Tlač o výstave: Pravda, Webnoviny, Sme
