7. decembra 2007, o 17,00 hod. bola pod názvom Spomienka na Borisa Perfeckého v galérii Codum&Global, na Tematínskej 10, v Bratislavskej vysokej škole práva, fakulte ekonomiky a podnikania, vernisážou otvorená výstava jeho grafík a olejomalieb. Po úvodnom nádhernom flautovom prednese flautistky Moniky Železníkovej, svojim príhovorom oficiálne otvoril výstavu tajomník školy pán Šmída, ktorý potom odovzdal slovo Borisovmu priateľovi, historikovi umenia, Petrovi Kršákovi. Ten v krátkom, ale obsažnom príhovore zhodnotil Borisove práce po odbornej stránke. Celý tento príhovor je uvedený hneď za týmito úvodnými vetami. Na tomto mieste by som chcel poďakovať všetkým, ktorí pomohli, či už finančne, alebo svojou prácou tomu, že sa táto výstava mohla uskutočniť. Vďaka patrí i tým, ktorí si svojou účasťou spomenuli na Borisa a uctili jeho pamiatku. Poďakovanie patrí aj majiteľom galérie Codum&Global, ktorí nám umožnili zrealizovať túto výstavu. Výstava sa skončila 3.6.2008.
/ M.P.
Odznelo na vernisáži:
Grafická tvorba Borisa Perfeckého
Jedným zo zámerov dnešnej výstavy prác Borisa Perfeckého bolo poskytnúť širší pohľad na jeho tvorbu, vystaviť nielen olejomaľby, ale predstaviť autora aj ako prirodzene talentovaného grafika. Techniky drevorezu a linorytu Perfecký neprerušene rozvíjal viac ako desať rokov. Množstvo zachovaných grafických prác je dnes možné vnímať ako kompaktný celok. Krátky čas, ktorý uplynul od doby, kedy sa toto dielo tak náhle uzatvorilo, nám umožňuje uvedomiť si jeho výrazovú silu a výtvarnú hodnotu. Grafika, ako autonómna oblasť Borisovej tvorby, mu zároveň slúžila ako zdroj námetov a overovacia báza pre mnohé olejomaľby. Maľba a grafika sú v jeho diele neodlučiteľne späté hlbokou vzájomnou nadväznosťou.
Už v raných grafikách sa Perfecký sústredil predovšetkým na figúru a figurálnu kompozíciu. V centre záujmu bol súčasný človek, ktorý má viaceré autobiografické črty. Práve v tom je možné postrehnúť, akým spôsobom grafická tvorba prenikla do maľby a podieľala sa na jednom z jej charakteristických znakov, ktorým bola figurálnosť.
Korene originálneho výtvarného jazyka Perfeckého figurálnych kompozícií, je možné hľadať v európskom realistickom figurálnom umení okolo polovice 20. storočia. Ich častokrát desivá atmosféra môže evokovať obdobie 1. pol. 20. storočia v Rusku. Neurčitosť výjavov vyvoláva pocit nepokoja, hraničiaceho so strachom. Spoločenského nepokoja desivých zmien Revolúcie. Druhý pól predstavujú civilisticky poňaté kompozície z rodinného prostredia, či postavy žien prípadne zvierat, ktoré vyvolávajú pocity zvláštneho ľudského osamotenia a smútku súčasnosti, no zároveň majú v sebe čosi lyricky hrejivé a ľudské. Už ranné Borisove drevoryty zaujali pedagógov i spolužiakov touto takmer nadreálnou snovou atmosférou i znepokojujúcou náladou, ale aj maximalnym pochopením a využitím prostriedkov drevorezu. Boris si veľmi rýchlo osvojil túto techniku. Postupne opúšťal bohatú šrafúru a tieňovanie v prospech jednoduchých, no výrazovo silných, hrubých kontúr, prirodzených pre drevorez. Istota, energia a ľahkosť, s ktorými sa púšťal do často veľmi veľkých formátov mu dovolila experimentovať a invenčne využívať jeho prostriedky. Vzniklo tak množstvo kompozícií, ktoré sa nám zachovali často len v jednom výtlačku, či zanikli krátko po svojom vzniku. Množstvo týchto prác je zarážajúce a to i v obdobiach, kedy sa autor venoval prevažne maľbe. Tá sa zase spätne prejavila v grafických listoch ako farba, ktorá prenikla do čiernobielych krajín a priestorov, aby spočiatku len zvýraznila a doplnila ich atmosféru a ešte podtrhla expresívnu polohu. Postupné výrazové zjednodušovanie a abstrahovanie motívov i upriamovanie sa na farebnú zložku, priviedlo autora ku geometricky poňatým dielam, ktoré vyvrcholili v sérii posledných experimentálnych, čisto farebných prác. Tieto, na maximum abstrahované ľudské tváre a postavy, evokujú masky a tiene. Výrazne sa v nich prejavilo rozvíjajúce sa maliarske cítenie. Séria organických ornamentov a detsky čistých postáv, prírodných duchov, bola zavŕšením Borisovej grafickej tvorby. Ich ľahkosť, ba takmer nemateriálnosť, hraničí s trancendentálnym svetom.
Peter Kršák
